Biotechnológia môže predĺžiť život psov a mačiek. Ide o biznis v hodnote miliárd

Čo keby naši štvornohí miláčikovia mohli žiť o niekoľko rokov dlhšie a zostať zdraví aj vo vysokom veku? To, čo ešte nedávno pripomínalo vedeckú fantastiku, sa dnes stáva predmetom seriózneho biotechnologického výskumu. Vedci a technologické spoločnosti vyvíjajú lieky proti chorobám starnutia, skúmajú génové terapie a hľadajú spôsoby, ako predĺžiť zdravý život psov a mačiek. Do odvetvia prúdia investície a záujem majiteľov zvierat rastie. Nie všetky ponúkané technológie však majú rovnakú vedeckú oporu.

Starnutie domácich zvierat sa postupne stáva jednou z nových oblastí biotechnologického priemyslu. Ako informuje prestížny vedecký časopis Nature, výskumníci, veterinári a podnikatelia sa stretli v kanadskom Toronte na podujatí Animal Longevity Summit, aby diskutovali o možnostiach predĺženia života psov a mačiek. V centre pozornosti nebolo iba pridávanie rokov, ale predovšetkým oddialenie chorôb súvisiacich so starnutím a zachovanie dobrej kvality života zvierat.

Biotechnológia môže pomôcť predĺžiť život psov a mačiek

Výskum dlhovekosti sa dlhé roky sústreďoval predovšetkým na človeka.

Vedci skúmali mechanizmy starnutia buniek, poškodzovanie DNA, metabolické zmeny či postupné zhoršovanie funkcie orgánov.

V posledných rokoch však podobné technológie začínajú prenikať aj do veterinárnej medicíny.

Cieľom je vyvinúť liečebné postupy, ktoré by psom a mačkám pomohli zostať dlhšie zdravými, pohyblivými a aktívnymi.

Na konferencii Animal Longevity Summit sa preto stretli odborníci z akademického prostredia aj zástupcovia súkromných biotechnologických spoločností.

Diskutovali o špecializovanej výžive, probiotikách, liekoch proti ochoreniam typickým pre vyšší vek, ale aj o pokročilých génových terapiách.

Niektoré projekty sa zameriavajú na konkrétne choroby, iné sa snažia ovplyvniť biologické procesy, ktoré sprevádzajú starnutie.

Výskumníčka Vera Gorbunova z Rochesterskej univerzity upozornila, že konferencia prilákala trochu iné publikum než tradičné vedecké podujatia venované starnutiu.

Záujem majiteľov zvierat a podnikateľov o nové technológie totiž vytvára priestor pre odvetvie, ktoré sa ešte len formuje.

Zatiaľ však neexistuje dôkaz, že by niektorá z predstavených experimentálnych terapií dokázala spoľahlivo a všeobecne predĺžiť život všetkých psov alebo mačiek.

Trh so zvieratami má hodnotu približne 150 miliárd dolárov

Za rastúcim záujmom o biotechnológie nestojí iba vedecký pokrok.

Významnú úlohu zohrávajú aj peniaze.

Americký trh s výrobkami a službami pre domáce zvieratá predstavuje odvetvie s ročnými výdavkami približne 150 miliárd dolárov.

Táto suma zahŕňa široké spektrum produktov a služieb, od krmiva cez veterinárnu starostlivosť až po ďalšie potreby pre zvieratá. Nejde teda o hodnotu samotného trhu s liekmi na predĺženie života.

Rastúce výdavky majiteľov domácich zvierat však priťahujú investorov, ktorí v pokročilej veterinárnej medicíne vidia nový obchodný potenciál.

Dôležitým faktorom je aj rozvoj zdravotného poistenia psov a mačiek.

Ak majú majitelia možnosť financovať nákladnejšie zákroky alebo liečbu prostredníctvom poistenia, môže to vytvárať priaznivejšie podmienky pre zavádzanie nových terapií.

Biotechnologické spoločnosti tak začínajú prenášať postupy známe z humánnej medicíny do veterinárnej praxe.

Vývoj takýchto liekov je však finančne náročný a ich prípadná cena musí zodpovedať možnostiam majiteľov zvierat.

Práve ekonomická dostupnosť môže rozhodnúť o tom, či sa sľubné experimentálne riešenia niekedy dostanú do bežných veterinárnych ambulancií.

Vedci vyvíjajú lieky proti chorobám starnutia mačiek

Jednou zo spoločností, ktoré sa snažia posunúť veterinárnu medicínu novým smerom, je The Cat Health Company so sídlom v Bukurešti.

Jej výskum sa zameriava na zdravotné problémy, ktoré sa často objavujú u starších mačiek.

Medzi hlavné oblasti patrí sarkopénia, teda postupný úbytok svalovej hmoty a sily.

Tento problém môže výrazne ovplyvniť pohyblivosť zvieraťa a jeho schopnosť vykonávať bežné činnosti.

Staršie mačky môžu mať problémy s vyskočením na obľúbené miesto, pohybom po schodoch alebo celkovou fyzickou aktivitou.

Ďalšou významnou oblasťou výskumu sú ochorenia obličiek, ktoré patria medzi časté zdravotné komplikácie mačiek vo vyššom veku.

Spoločnosť vyvíja liečebné prípravky zamerané práve na tieto problémy.

Podľa informácií predstavených v Nature sa dva jej projekty nachádzajú vo fáze klinického skúšania a pripravujú sa ďalšie.

Cieľom nie je iba predĺžiť samotné prežívanie zvieraťa.

Rovnako dôležité je zachovať jeho schopnosť pohybu, prijímania potravy a prirodzeného správania.

Ak sa účinnosť a bezpečnosť nových liekov potvrdí, mohli by v budúcnosti pomôcť zlepšiť kvalitu života starších mačiek.

Na ich bežné veterinárne využitie však bude potrebné získať presvedčivé výsledky klinických skúšaní.

Génové terapie majú pomôcť psom s chorým srdcom

Ešte ambicióznejšie projekty využívajú génové inžinierstvo.

Kalifornská biotechnologická spoločnosť Rejuvenate Bio vyvíja génovú terapiu zameranú na ochorenie mitrálnej chlopne u psov.

Ide o problém, ktorý sa často vyskytuje najmä u starších psov niektorých plemien.

Mitrálna chlopňa oddeľuje ľavú predsieň od ľavej komory srdca a pomáha zabezpečovať správny smer prúdenia krvi.

Ak nefunguje dostatočne, časť krvi sa môže vracať späť do predsiene.

Postupne to môže viesť k zväčšovaniu srdca a v závažných prípadoch aj k srdcovému zlyhávaniu.

Génová terapia sa snaží zasiahnuť do biologických procesov súvisiacich s ochorením, nie iba zmierňovať jeho príznaky.

Spoločnosť skúma, či by podobné prístupy mohli mať širšie využitie aj pri metabolických problémoch a ďalších zmenách spojených so starnutím.

Takéto možnosti sú však zatiaľ predmetom výskumu.

Úspech pri jednom ochorení automaticky neznamená, že terapia dokáže predĺžiť celkovú dĺžku života zvieraťa.

Na potvrdenie dlhodobého prínosu budú potrebné ďalšie štúdie.

Výskum psov môže v budúcnosti pomôcť aj ľuďom

Ďalším príkladom je belgická spoločnosť Genflow Biosciences, ktorá vyvíja génovú terapiu zameranú na úbytok svalovej hmoty u psov.

Sarkopénia sa netýka iba domácich zvierat.

Podobné zmeny postihujú aj starnúcich ľudí a môžu zvyšovať riziko pádov, straty samostatnosti a ďalších zdravotných komplikácií.

Výskum na psoch tak môže priniesť poznatky využiteľné aj v humánnej medicíne.

Spoločnosť uvažuje o tom, že prípadné príjmy z veterinárnej technológie by mohli pomôcť financovať ďalší vývoj podobných postupov pre ľudí.

Ide však o dlhodobú výskumnú stratégiu, nie o potvrdenie, že terapia bude fungovať rovnako u oboch druhov.

Biologické procesy starnutia majú síce spoločné črty, no medzi psami a ľuďmi existujú významné rozdiely.

Úspešná veterinárna terapia preto nemôže automaticky slúžiť ako dôkaz účinnosti u človeka.

Vedci napriek tomu vidia v takomto výskume zaujímavú príležitosť.

Psy totiž žijú v podobnom prostredí ako ich majitelia a prirodzene u nich vznikajú viaceré ochorenia súvisiace so starnutím.

Ich sledovanie môže pomôcť lepšie pochopiť vzťah medzi genetikou, životným prostredím a zdravým starnutím.

Prečo vedci potrebujú peniaze od súkromných spoločností?

Vývoj nových liekov pre zvieratá prináša aj problém, o ktorom sa hovorí menej často.

Ide o financovanie.

Verejné výskumné granty sa často sústreďujú na projekty, ktorých výsledky môžu mať priamy význam pre ľudské zdravie.

Výskum zameraný výlučne na predĺženie zdravého života psov alebo mačiek preto nemusí vždy spĺňať podmienky tradičných grantových programov.

Vedci tak čoraz častejšie hľadajú spoluprácu so súkromnými investormi a biotechnologickými spoločnosťami.

Na tento problém upozorňuje aj Noah Snyder-Mackler z Arizona State University, ktorý sa podieľa na projekte Dog Aging Project.

Tento výskumný projekt sa venuje starnutiu psov a faktorom, ktoré ovplyvňujú ich zdravie a dĺžku života.

Spolupráca s komerčnými partnermi môže umožniť realizovať štúdie, na ktoré by akademické pracoviská samostatne nemali dostatok finančných prostriedkov.

Súčasne však vzniká potreba dôsledne kontrolovať kvalitu výskumu.

Pri vývoji komerčných terapií je dôležité nezávislé overovanie výsledkov, transparentné zverejňovanie údajov a jasné informovanie o možných konfliktoch záujmov.

Prísne vedecké hodnotenie je nevyhnutné najmä v oblasti, kde majitelia zvierat môžu byť ochotní zaplatiť vysoké sumy za prísľub dlhšieho spoločného života.

Zmrazenie domáceho miláčika za desaťtisíce dolárov

Nie všetky technológie predstavené na podujatí Animal Longevity Summit však získali rovnakú podporu vedcov.

Jednou z najkontroverznejších oblastí je krioprezervácia, teda uchovávanie biologického materiálu pri extrémne nízkych teplotách.

Niektoré spoločnosti ponúkajú zmrazenie celého tela zvieraťa po jeho smrti.

Ich zákazníci dúfajú, že budúce technológie raz umožnia poškodené tkanivá opraviť a zviera opäť oživiť.

Takáto predstava však zatiaľ nemá vedecky potvrdený základ.

V súčasnosti neexistuje preukázaná metóda, ktorá by umožnila oživiť psa, mačku alebo iného celého cicavca po takejto kryonickej konzervácii.

Napriek tomu sú niektorí majitelia ochotní za túto službu zaplatiť vysoké sumy.

Podľa informácií z konferencie môže uchovanie mačky stáť približne 10-tisíc dolárov.

V prípade veľkého psa môže cena presiahnuť 50-tisíc dolárov.

Tieto sumy pritom nepredstavujú cenu overenej liečby ani záruku budúceho oživenia.

Ide o komerčnú službu založenú na špekulatívnej možnosti, že medicína raz dokáže prekonať dnes neprekonateľné technické a biologické prekážky.

O zmrazenie zvierat sa zaujímajú tisíce majiteľov

Jednou zo spoločností pôsobiacich v tejto oblasti je texaská firma Cryopets.

Podľa údajov prezentovaných na konferencii eviduje približne 12-tisíc záujemcov o svoje služby.

Záujem o krioprezerváciu tak existuje napriek tomu, že jej deklarovaný konečný cieľ zostáva čisto hypotetický.

Zakladateľ spoločnosti Kai Micah Mills sa podľa Nature začal tejto oblasti venovať aj v súvislosti so svojimi vlastnými domácimi zvieratami vrátane staršieho kocúra.

Sám priznáva, že predstavitelia kryonického odvetvia bývajú na vedeckých podujatiach prijímaní s veľkou rezervou.

Dôvod je zrejmý.

Medzi uchovávaním buniek alebo tkanív pri nízkych teplotách a oživením celého zvieraťa po smrti existuje zásadný vedecký rozdiel.

Kryoprezervácia sa už úspešne používa napríklad pri niektorých bunkách, embryách a biologických vzorkách.

Tieto postupy však nemožno jednoducho preniesť na celé telo cicavca.

Pri zmrazovaní a rozmrazovaní vznikajú rozsiahle problémy s poškodením buniek, tkanív a zložitých orgánových štruktúr.

Obzvlášť náročné je zachovanie funkcie mozgu.

Z tohto dôvodu odborníci upozorňujú, že ponuky kryonického uchovávania zvierat nemožno zamieňať s vedecky overenými metódami predlžovania života.

Dlhší život nestačí. Dôležité je aj zdravé starnutie

Rozvoj biotechnológií určených pre domáce zvieratá otvára otázku, čo vlastne znamená predĺžiť život psa alebo mačky.

Samotné pridanie niekoľkých mesiacov či rokov totiž nemusí automaticky znamenať lepší život.

Ak by zviera trpelo chronickou bolesťou, stratou pohyblivosti alebo vážnymi ochoreniami, predĺženie jeho prežívania by nemuselo byť skutočným prínosom.

Odborníci preto zdôrazňujú význam takzvanej zdravej dĺžky života – obdobia, počas ktorého si zviera zachováva dobrú fyzickú kondíciu a kvalitu života.

Práve na tento cieľ sa zameriava veľká časť seriózneho výskumu.

Liečba ochorení obličiek, srdca či svalového úbytku môže byť pre staršie zvieratá významná aj vtedy, ak sa nepreukáže výrazné predĺženie ich celkového života.

Zároveň platí, že zdravé starnutie domácich zvierat už dnes podporujú osvedčené postupy.

Patria medzi ne primeraná výživa, udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti, dostatok pohybu, preventívne veterinárne prehliadky a včasná liečba ochorení.

Nové biotechnológie by tieto postupy mohli v budúcnosti doplniť.

Nemali by ich však nahrádzať bez presvedčivých dôkazov o účinnosti a bezpečnosti.

Budú psy a mačky v budúcnosti žiť podstatne dlhšie?

Záujem o predlžovanie života domácich zvierat ukazuje, ako rýchlo sa mení moderná veterinárna medicína.

Výskumné pracoviská a biotechnologické spoločnosti skúmajú nové lieky, génové terapie aj možnosti ovplyvňovania biologických procesov starnutia.

Niektoré projekty už vstúpili do klinického skúšania, iné zostávajú v skorých fázach vývoja.

Zatiaľ však nie je možné s istotou povedať, o koľko rokov by nové technológie mohli predĺžiť život psov a mačiek.

Rozhodujúce budú výsledky kvalitných klinických štúdií, dlhodobé sledovanie bezpečnosti a dostupnosť prípadných terapií.

Zároveň bude potrebné odlišovať seriózne medicínske inovácie od komerčných služieb, ktoré sľubujú viac, než dokáže súčasná veda potvrdiť.

Rastúci trh s veterinárnymi biotechnológiami totiž prináša nielen nové možnosti, ale aj veľké obchodné záujmy.

Najväčším úspechom budúcnosti by preto nemuselo byť iba to, že psy a mačky budú žiť dlhšie, ale že budú môcť zostať zdravé, aktívne a bez zbytočného utrpenia počas väčšej časti svojho života.