Generácia Z má slúchadlá v ušiach celé hodiny. Odborníci upozorňujú na skrytý problém
Cestou do školy, pri práci, počas nakupovania aj pred spaním. Slúchadlá sa pre mnohých mladých ľudí stali takmer neoddeliteľnou súčasťou každodenného života. Podľa prieskumov trávia ľudia vo veku od 13 do 34 rokov počúvaním zvukového obsahu v priemere štyri a pol hodiny denne. Odborníci však upozorňujú na problém, ktorý nesúvisí iba s poškodením sluchu. Neustála potreba zapĺňať ticho hudbou alebo podcastmi môže obmedzovať kontakt s okolím a vytláčať chvíle, počas ktorých spracúvame vlastné myšlienky a emócie.
Slúchadlá už dávno neslúžia iba na počúvanie obľúbenej hudby. Pre mnohých ľudí predstavujú spôsob, ako si spríjemniť rutinné činnosti, sústrediť sa alebo sa na chvíľu odpojiť od okolitého sveta. Na odvrátenú stránku tohto zvyku upozornila reportáž americkej televízie CNN z 19. októbra 2026, ktorú priniesla aj kanadská CTV News. Psychológovia v nej vysvetľujú, prečo môže byť neustále počúvanie zvukového obsahu problémom, aj keď máme hlasitosť nastavenú na bezpečnú úroveň.
Štyri a pol hodiny denne. Slúchadlá sprevádzajú mladých takmer všade
Hudba, podcasty a audioknihy dnes sprevádzajú ľudí pri činnostiach, ktoré sa kedysi odohrávali prevažne v tichu.
Počas cesty do práce, upratovania, cvičenia alebo čakania na autobus stačí vytiahnuť telefón a nasadiť si slúchadlá.
Podľa údajov spoločnosti Edison Research z mája 2026 ľudia vo veku od 13 do 34 rokov trávia počúvaním zvukového obsahu v priemere približne 4,5 hodiny denne.
Do tejto kategórie patria hudba, podcasty, rozhlasové vysielanie aj ďalšie zvukové formáty.
Dôležité je, že nejde výlučne o čas strávený so slúchadlami. Prieskum zachytáva počúvanie zvukového obsahu bez ohľadu na spôsob prehrávania.
Aj tak však číslo ukazuje, akú významnú časť dňa dnes zvukové médiá zaberajú.
Podľa údajov, ktoré spoločnosť Spotify poskytla CNN, pochádzalo 56 % globálnych streamov na platforme od používateľov generácie Z počas sledovaného obdobia od 1. januára do 25. novembra 2025.
Generácia Z pritom nie je jedinou vekovou skupinou, ktorá pravidelne počúva zvukový obsah.
Ľudia vo veku od 35 do 54 rokov mu podľa uvádzaných údajov venujú približne štyri hodiny denne a osoby staršie ako 55 rokov viac než tri hodiny.
Rozdiel však môže spočívať v tom, ako často sa počúvanie stáva automatickou reakciou na akúkoľvek chvíľu bez ďalšej činnosti.
Slúchadlá vytvárajú neviditeľnú bariéru medzi ľuďmi
Jednou z hlavných výhod slúchadiel je možnosť vytvoriť si vlastný priestor aj na rušnom mieste.
V preplnenej električke, otvorenej kancelárii alebo na ulici dokážu pomôcť odfiltrovať nepríjemné zvuky a obmedziť rozptyľovanie.
Psychologička a odborníčka na pozornosť Gloria Mark z Kalifornskej univerzity v Irvine však upozorňuje, že slúchadlá môžu zároveň slúžiť ako bariéra pred kontaktom s inými ľuďmi.
Človek, ktorý má slúchadlá v ušiach, vysiela okoliu signál, že sa nechce zapájať do rozhovoru.
A ostatní tento signál často rešpektujú.
Výsledkom môže byť menej spontánnych rozhovorov, úsmevov a drobných každodenných interakcií.
Nemusí pritom ísť o dlhé alebo hlboké rozhovory.
Aj krátka výmena niekoľkých viet s človekom v kaviarni, na zastávke alebo v škole môže prispieť k pocitu spolupatričnosti.
Ak však človek trávi väčšinu času vo vlastnom zvukovom svete, podobné príležitosti si môže prestávať všímať.
To automaticky neznamená, že používanie slúchadiel spôsobuje osamelosť.
Odborníci však upozorňujú, že pri ich neustálom používaní môžeme prichádzať o niektoré príležitosti na prirodzené sociálne kontakty.
Na univerzitách sa mení spôsob, akým študenti nadväzujú kontakty
Podobný trend pozoruje aj neurovedec a psychológ Richard Davidson z University of Wisconsin–Madison, ktorý pôsobí v Centre for Healthy Minds.
V rozhovore pre CNN upozornil na množstvo študentov, ktorí sa po univerzitných areáloch pohybujú so slúchadlami.
Podľa jeho osobného odhadu ich môže mať nasadených až približne 90 %.
Nejde však o výsledok reprezentatívneho prieskumu, ale o odborníkovo pozorovanie.
Davidson pripomína, že univerzita nie je iba miestom získavania vedomostí.
Predstavuje aj prostredie, v ktorom mladí ľudia stretávajú spolužiakov z odlišných rodín, kultúr a spoločenských skupín.
Práve neplánované stretnutia a rozhovory môžu viesť k novým priateľstvám a skúsenostiam.
Ak sa však študenti medzi prednáškami neustále uzatvárajú do vlastného sveta hudby alebo podcastov, môže byť nadväzovanie takýchto kontaktov náročnejšie.
Slúchadlá pritom nie sú jedinou príčinou meniacich sa sociálnych návykov.
Úlohu zohrávajú aj smartfóny, sociálne siete, spôsob organizácie štúdia a širšie spoločenské zmeny.
Odborníci preto nehovoria o tom, že by mladí ľudia mali prestať počúvať hudbu.
Upozorňujú skôr na význam situácií, v ktorých sa oplatí zostať otvorený okoliu.
Prečo je pre nás čoraz ťažšie vydržať chvíľu v tichu?
Predstavte si, že čakáte desať minút na autobus.
Nemáte pri sebe slúchadlá a telefón zostane vo vrecku.
Čo urobíte?
Možno začnete pozorovať ľudí, premýšľať nad plánmi na ďalší deň alebo si jednoducho všimnete prostredie okolo seba.
Pre mnohých ľudí však podobné chvíle predstavujú nepríjemnú nudu, ktorej sa snažia čo najrýchlejšie zbaviť.
Stačí zapnúť hudbu, podcast alebo video.
Neustála dostupnosť zvukovej zábavy znamená, že už takmer nikdy nemusíme zostať sami so svojimi myšlienkami.
Podľa Richarda Davidsona môže byť práve tento zvyk problematický, ak sa z počúvania stane hlavný spôsob vyhýbania sa nepríjemným emóciám.
Hudba dokáže zlepšiť náladu a pomôcť zvládnuť stres.
Ak však človek používa zvukový obsah výlučne na potláčanie úzkosti, smútku alebo vnútorného nepokoja, nemusí tým riešiť ich skutočnú príčinu.
Keď sa prehrávanie skončí, nepríjemné pocity sa môžu znovu objaviť.
To neznamená, že hudba alebo podcasty sú nezdravé.
Rozhodujúce je skôr to, či ich človek využíva vedome, alebo má pocit, že bez neustáleho zvukového podnetu nedokáže fungovať.
Vedci zistili, že myšlienkami často blúdime inde
Zaujímavý pohľad na fungovanie ľudskej mysle priniesla známa štúdia psychológov Matthewa Killingswortha a Daniela Gilberta z Harvardovej univerzity.
Výsledky publikovali v roku 2010 v časopise Science pod názvom A Wandering Mind Is an Unhappy Mind.
Výskumníci pomocou mobilnej aplikácie zisťovali, čomu sa ľudia venujú, na čo práve myslia a ako sa cítia.
Zistili, že účastníci približne 47 % sledovaného času premýšľali o niečom inom, než čo práve robili.
Takzvané blúdenie mysle je prirodzenou súčasťou ľudského fungovania.
Môže súvisieť s plánovaním budúcnosti, spomienkami, predstavivosťou aj spracúvaním skúseností.
Výskum zároveň odhalil súvislosť medzi častým odbiehaním myšlienok a nižšou momentálnou spokojnosťou.
Je však dôležité správne interpretovať tieto výsledky.
Štúdia neskúmala používanie slúchadiel a nedokazuje, že počúvanie hudby alebo podcastov spôsobuje psychické problémy.
Ukazuje predovšetkým to, že schopnosť uvedomovať si vlastné myšlienky a venovať pozornosť prítomnému okamihu je dôležitou témou psychologického výskumu.
Práve preto odborníci odporúčajú venovať určitú časť dňa aj činnostiam bez neustáleho digitálneho rozptyľovania.
Hudba dokáže pomôcť. Problémom je jej automatické zapínanie
Používanie slúchadiel má množstvo výhod, ktoré nemožno prehliadať.
Hudba môže podporovať dobrú náladu, motiváciu pri pohybe alebo spríjemniť monotónne činnosti.
Podcasty a audioknihy zasa umožňujú získavať informácie počas cestovania či domácich prác.
Pre niektorých ľudí, najmä v hlučnom alebo senzoricky náročnom prostredí, môžu slúchadlá predstavovať aj užitočný nástroj na reguláciu podnetov.
Odborníci preto neodporúčajú plošne sa vzdať slúchadiel, ale zamyslieť sa nad tým, kedy a prečo ich používame.
Rozdiel je medzi situáciou, keď si vedome pustíme obľúbenú skladbu, a chvíľou, keď automaticky siahneme po slúchadlách len preto, aby sme nemuseli zažiť niekoľko minút ticha.
Podobne ako pri sociálnych sieťach alebo smartfónoch môže byť dôležitá schopnosť rozhodnúť sa, kedy technológiu používať a kedy ju odložiť.
Práve tento pocit kontroly nad vlastnými návykmi je podstatnejší než samotný počet hodín počúvania.
Čo sa stane, keď si slúchadlá na niekoľko dní odložíme?
V reportáži CNN opísala svoju skúsenosť aj 24-ročná Atira Gali z New Yorku, ktorá bola zvyknutá počúvať hudbu pri mnohých každodenných činnostiach.
Slúchadlá používala cestou do práce, pri domácich povinnostiach aj v ďalších bežných situáciách.
Napokon sa rozhodla vyskúšať jednoduchý experiment.
Počas cesty do práce prestala počúvať hudbu a začala viac vnímať svoje okolie.
Už po dvoch dňoch si všimla niekoľko nových obchodov a reklamných oznámení, ktoré predtým prehliadala, hoci chodila rovnakou trasou.
Zistila, že pri počúvaní hudby často venovala svojmu okoliu menej pozornosti, než si uvedomovala.
Jej skúsenosť však zostáva osobným pozorovaním, nie vedeckým dôkazom, že odloženie slúchadiel automaticky zlepšuje pozornosť alebo psychické zdravie.
Ukazuje však, aký rozdiel môže niekedy priniesť aj malá zmena zaužívaného správania.
Podobný experiment si môže vyskúšať prakticky každý.
Napríklad prejsť sa bez hudby, počkať v rade bez telefónu alebo venovať niekoľko minút pozorovaniu prostredia.
Ako používať slúchadlá bez toho, aby ovládali celý deň?
Odborníci zdôrazňujú, že cieľom nie je úplne odstrániť hudbu alebo podcasty z každodenného života.
Dôležitejšie je vytvoriť si priestor aj na chvíle bez neustáleho zvukového obsahu.
Pomôcť môže napríklad krátka prechádzka bez slúchadiel alebo cesta do práce, počas ktorej sa človek vedome sústredí na okolie.
Užitočné môže byť aj to, keď pri čakaní automaticky nesiahneme po telefóne a dovolíme si chvíľu nerobiť nič.
Schopnosť tolerovať nudu a zostať určitý čas bez digitálnej stimulácie môže byť súčasťou vedomejšieho prístupu k vlastnej pozornosti.
Zároveň má zmysel myslieť aj na ochranu sluchu.
Dlhodobé počúvanie pri vysokej hlasitosti môže poškodzovať sluchové bunky vo vnútornom uchu.
Riziko závisí od intenzity zvuku aj od dĺžky vystavenia hluku.
Bezpečnejšie je preto používať primeranú hlasitosť, robiť si prestávky a v hlučnom prostredí podľa potreby využiť kvalitné potláčanie okolitého hluku namiesto zvyšovania hlasitosti.
Najväčším problémom nemusí byť zvuk, ale strata ticha
Slúchadlá sa stali jedným zo symbolov modernej digitálnej kultúry.
Umožňujú nám počúvať obľúbenú hudbu, vzdelávať sa a vytvoriť si súkromný priestor prakticky kdekoľvek.
Ich neustála prítomnosť však môže meniť spôsob, akým vnímame okolie a reagujeme na chvíle bez zábavy.
Psychológovia upozorňujú, že ak sa hudba alebo podcasty stanú automatickou odpoveďou na každú voľnú chvíľu, môžeme prichádzať o príležitosti na spontánne rozhovory, pozorovanie sveta aj spracúvanie vlastných myšlienok.
Zatiaľ však neexistujú presvedčivé dôkazy, že samotné časté používanie slúchadiel spôsobuje osamelosť alebo zhoršovanie psychického zdravia.
Rozhodujúci môže byť širší kontext, osobné potreby a spôsob používania technológií.
Niekedy preto nemusí byť najlepším riešením ďalší podcast ani nová skladba.
Možno stačí na chvíľu odložiť slúchadlá a zistiť, čo všetko si všimneme, keď okolitý svet prestaneme prehlušovať.
