Cibuľa v boji proti rakovine. Môže spomaliť rozvoj rakoviny pľúc

Cibuľa patrí medzi najbežnejšie potraviny v našich kuchyniach. Obsahuje však aj látku, ktorá zaujala vedcov skúmajúcich nové možnosti liečby rakoviny pľúc. Volá sa kvercetín a podľa nového výskumu dokáže v laboratórnych podmienkach spomaľovať rast nádorových buniek a výrazne obmedzovať ich pohyb. Povzbudivé výsledky priniesli aj experimenty na myšiach. Vedci však zdôrazňujú, že zatiaľ nejde o dôkaz, že konzumácia cibule dokáže liečiť rakovinu u ľudí.

Rakovina pľúc patrí medzi najzávažnejšie onkologické ochorenia a celosvetovo spôsobuje najviac úmrtí spomedzi všetkých druhov rakoviny. Vedci preto neustále hľadajú nové látky, ktoré by mohli doplniť existujúce liečebné postupy. Výskumníci z Univerzitnej nemocnice v Erlangene a Univerzity Friedricha Alexandra v Erlangene a Norimbergu sa zamerali na kvercetín, prírodnú rastlinnú zlúčeninu prítomnú napríklad v cibuli. Výsledky svojich experimentov publikovali v odbornom časopise Cell Death Discovery.

Cibuľa obsahuje látku, ktorá zaujala onkologických výskumníkov

Cibuľa je známa svojou výraznou chuťou a charakteristickou vôňou. Okrem vitamínov a ďalších živín však obsahuje aj množstvo biologicky aktívnych rastlinných zlúčenín.

Jednou z nich je kvercetín, ktorý patrí do skupiny flavonoidov.

Tieto látky sa prirodzene nachádzajú v rôznych druhoch ovocia, zeleniny a ďalších rastlinných potravín.

Kvercetín obsahujú napríklad jablká, niektoré citrusové plody, bobuľové ovocie či pohánka.

Vedecký záujem o túto zlúčeninu súvisí predovšetkým s jej schopnosťou ovplyvňovať viaceré bunkové procesy.

V experimentálnych podmienkach sa skúmajú jej antioxidačné, protizápalové aj potenciálne protinádorové účinky.

Nová štúdia naznačuje, že kvercetín môže zasahovať do mechanizmov, ktoré umožňujú bunkám rakoviny pľúc rásť a šíriť sa.

Výskumníci sa preto rozhodli podrobnejšie preskúmať, ako táto látka ovplyvňuje nádorové bunky a ich bezprostredné prostredie.

Ako môže kvercetín spomaľovať rast rakoviny pľúc?

Vedci skúmali účinky kvercetínu na bunkách rakoviny pľúc pestovaných v laboratóriu.

Použili aj experimentálne modely zahŕňajúce pľúcne tkanivo myší a pokusy na živých zvieratách.

Cieľom bolo zistiť, či rastlinná zlúčenina ovplyvňuje množenie nádorových buniek, ich schopnosť pohybovať sa a niektoré molekulárne procesy spojené s rastom nádoru.

Výsledky ukázali, že po pôsobení kvercetínu sa nádorové bunky množili pomalšie.

Výskumníci zároveň pozorovali zmeny v ukazovateľoch oxidačného stresu.

Oxidačný stres vzniká vtedy, keď je v bunkách narušená rovnováha medzi tvorbou reaktívnych foriem kyslíka a schopnosťou organizmu ich regulovať.

Tieto reaktívne molekuly sa podieľajú na bežných bunkových procesoch, no pri nadmernom výskyte môžu poškodzovať bunkové štruktúry.

Ich úloha pri rakovine je zložitá. V závislosti od okolností môžu podporovať rast nádorových buniek, ale aj prispievať k ich poškodeniu.

Kvercetín v skúmaných modeloch ovplyvnil viaceré procesy spojené s oxidačným stresom a rastom nádorových buniek.

Najzaujímavejšie výsledky však vedci zaznamenali pri skúmaní ich pohyblivosti.

Pohyb rakovinových buniek sa pri vyšších dávkach takmer zastavil

Jednou z najnebezpečnejších vlastností rakovinových buniek je schopnosť prenikať do okolitých tkanív a šíriť sa do ďalších častí tela.

Tento proces môže viesť k vzniku metastáz, ktoré výrazne komplikujú liečbu mnohých onkologických ochorení.

Aby sa nádorové bunky mohli šíriť, musia získať schopnosť pohybu, prenikania cez tkanivové bariéry a prežívania v novom prostredí.

Výskumníci preto sledovali, ako kvercetín ovplyvňuje migráciu buniek rakoviny pľúc.

Zistili, že so zvyšujúcou sa koncentráciou kvercetínu sa pohyb nádorových buniek v laboratórnych experimentoch výrazne znižoval.

Pri najvyššej skúmanej koncentrácii sa ich migrácia takmer úplne zastavila.

Ide o mimoriadne zaujímavé pozorovanie, pretože schopnosť nádorových buniek pohybovať sa je jedným z predpokladov metastatického šírenia.

Má to však dôležité obmedzenie.

Zastavenie migrácie buniek v laboratórnom experimente ešte neznamená, že kvercetín dokáže zabrániť vzniku metastáz u človeka.

V ľudskom organizme totiž nádorové bunky reagujú na množstvo ďalších biologických faktorov a dosiahnutie rovnakej koncentrácie látky môže byť náročné.

Výsledky preto predstavujú predovšetkým podnet na ďalší výskum.

Vedci zaznamenali zmeny v dvoch dôležitých bielkovinách

Výskumníci sa nezamerali iba na samotný rast a pohyb rakovinových buniek.

Skúmali aj molekulárne mechanizmy, ktoré môžu vysvetľovať pozorované účinky kvercetínu.

Osobitnú pozornosť venovali dvom bielkovinám – EGFR a PD-L1.

EGFR je receptor, ktorý sa podieľa na prenose signálov podporujúcich rast a delenie buniek.

Pri niektorých nádoroch pľúc môže byť jeho signalizácia nadmerne aktívna alebo zmenená v dôsledku genetických mutácií.

Práve preto sa EGFR už dnes využíva ako cieľ určitých moderných onkologických liekov.

Druhou sledovanou bielkovinou bola PD-L1.

Tá sa môže nachádzať na povrchu nádorových buniek a prostredníctvom interakcie s imunitným systémom im pomáhať uniknúť pred imunitnou odpoveďou.

Vedci v skúmaných nádorových bunkách pozorovali po pôsobení kvercetínu zníženie hladín EGFR aj PD-L1.

To naznačuje, že látka môže ovplyvňovať nielen procesy spojené s rastom nádoru, ale aj mechanizmy súvisiace s jeho interakciou s imunitným systémom.

Zníženie hladiny PD-L1 však samo osebe nedokazuje, že kvercetín u pacientov zlepší protinádorovú imunitnú odpoveď.

Na potvrdenie takéhoto účinku by boli potrebné ďalšie experimenty a klinické skúšania.

Povzbudivé výsledky priniesli aj pokusy na myšiach

Laboratórne experimenty s izolovanými bunkami sú dôležitým prvým krokom, ale nedokážu úplne napodobniť fungovanie živého organizmu.

Vedci preto účinky kvercetínu skúmali aj v zvieracích modeloch rakoviny pľúc.

Podávanie kvercetínu bolo v týchto experimentoch spojené so zmenšením nádorov.

Výskumníci zároveň sledovali ďalšie ukazovatele, vrátane telesnej hmotnosti zvierat a zápalových procesov.

Podľa publikovaných výsledkov sa pri použitých experimentálnych podmienkach neprejavili výrazné nepriaznivé zmeny vo viacerých sledovaných parametroch.

To je dôležité, pretože potenciálna protinádorová látka musí byť nielen účinná, ale aj dostatočne bezpečná.

Ani pozitívne výsledky na zvieratách však ešte neznamenajú, že rovnaký účinok nastane u pacientov s rakovinou pľúc.

Medzi experimentálnymi modelmi a klinickou liečbou existuje veľký rozdiel.

Ľudské nádory sú biologicky rozmanité, môžu obsahovať odlišné genetické zmeny a na liečbu reagujú rôznym spôsobom.

Pred prípadným klinickým využitím kvercetínu preto bude potrebné overiť jeho účinnosť, bezpečnosť a vhodné dávkovanie.

Prekvapivá súvislosť: Do hry vstupujú aj črevné baktérie

Výskum priniesol aj zaujímavé poznatky o možnom prepojení medzi črevným mikrobiómom a rakovinou pľúc.

Črevný mikrobióm tvorí rozsiahle spoločenstvo mikroorganizmov, ktoré žijú v tráviacom trakte.

Tieto mikroorganizmy sa podieľajú na spracovaní živín, fungovaní imunitného systému a tvorbe rôznych biologicky aktívnych látok.

Vedci zistili, že podávanie kvercetínu v experimentálnych modeloch súviselo aj so zmenami v zastúpení niektorých črevných baktérií.

Pozornosť upútali najmä baktérie schopné produkovať mastné kyseliny s krátkym reťazcom.

Tieto látky vznikajú napríklad pri mikrobiálnom spracovaní vlákniny.

Môžu ovplyvňovať metabolické a imunitné procesy aj mimo samotného čreva.

Výskumníci preto skúmajú možnosť, že časť účinkov kvercetínu súvisí s komunikáciou medzi črevami a pľúcami.

Toto prepojenie sa označuje ako os črevo–pľúca.

Zatiaľ však nie je potvrdené, že zmeny črevných baktérií vyvolané kvercetínom priamo spôsobujú ústup rakoviny pľúc u ľudí.

Ide o ďalšiu výskumnú otázku, ktorá si vyžaduje podrobnejšie preskúmanie.

Prečo nestačí jednoducho jesť viac cibule?

Pri správach o protinádorových účinkoch prírodných látok sa prirodzene objavuje otázka, či môže pomôcť aj ich konzumácia v bežnej strave.

V prípade kvercetínu je však situácia zložitejšia.

Kvercetín má pomerne nízku rozpustnosť vo vode a jeho využiteľnosť po perorálnom podaní je obmedzená.

Po prijatí potravou sa navyše v organizme metabolizuje, takže množstvo nezmenenej látky, ktoré sa dostane do jednotlivých tkanív, môže byť nízke.

To znamená, že koncentrácie účinné pri laboratórnych experimentoch nemusia byť dosiahnuteľné bežnou konzumáciou cibule.

Výskumníci preto skúmajú aj možnosti, ako zlepšiť stabilitu kvercetínu, jeho vstrebávanie a dopravu do cieľových tkanív.

Takéto postupy by v budúcnosti mohli pomôcť pri vývoji liekov alebo podporných terapeutických stratégií.

V súčasnosti však neexistuje dôkaz, že jedenie cibule alebo užívanie doplnkov s kvercetínom dokáže liečiť rakovinu pľúc.

Kvercetín preto nemožno považovať za náhradu chirurgickej liečby, chemoterapie, imunoterapie, rádioterapie ani cielenej onkologickej liečby.

Rovnako nie je vhodné začínať užívať vysoké dávky doplnkov výživy bez konzultácie s ošetrujúcim lekárom, pretože môžu mať nežiaduce účinky alebo ovplyvňovať pôsobenie liekov.

Môže kvercetín pomôcť aj pri prevencii rakoviny?

Výskumný tím vedený profesorkou Susettou Finotto považuje získané výsledky za povzbudivé.

Vedci sa domnievajú, že kvercetín by mohol predstavovať zaujímavú látku na ďalší výskum podpornej liečby rakoviny pľúc.

Zaujíma ich aj možný preventívny potenciál.

To však zatiaľ zostáva otvorenou otázkou.

Experimentálne protinádorové účinky neznamenajú automaticky, že pravidelná konzumácia potravín bohatých na kvercetín znižuje riziko vzniku rakoviny pľúc.

Na takéto tvrdenie by boli potrebné kvalitné výskumy u ľudí.

Z hľadiska prevencie rakoviny pľúc zostáva najdôležitejším opatrením nefajčiť a vyhýbať sa tabakovému dymu.

Význam má aj obmedzovanie ďalších známych rizikových faktorov, napríklad vystavenia radónu či niektorým škodlivým látkam v pracovnom prostredí.

Pestrá strava bohatá na zeleninu a ovocie je súčasťou zdravého životného štýlu, no žiadna jednotlivá potravina neposkytuje spoľahlivú ochranu pred rakovinou.

Obyčajná cibuľa môže vedcov priviesť k novým možnostiam liečby

Nový výskum ukazuje, že aj látky nachádzajúce sa v bežných potravinách môžu byť zaujímavým východiskom pri hľadaní nových liečebných postupov.

Kvercetín v laboratórnych experimentoch spomaľoval rast buniek rakoviny pľúc, obmedzoval ich migráciu a ovplyvňoval bielkoviny spojené s rastom nádoru a imunitnými mechanizmami.

Povzbudivé výsledky priniesli aj zvieracie modely.

Najdôležitejšie však je, že vedci zatiaľ skúmajú biologické účinky kvercetínu, nie účinnosť konzumácie cibule ako liečby rakoviny.

Pred prípadným využitím tejto látky v medicíne bude potrebné vyriešiť problémy s jej vstrebávaním, určiť bezpečné dávkovanie a preukázať účinnosť v klinických štúdiách.

Výsledky preto neznamenajú objav nového lieku na rakovinu pľúc.

Predstavujú však ďalší krok k pochopeniu toho, ako možno zasiahnuť do procesov, ktoré nádorovým bunkám umožňujú rásť a šíriť sa.

A práve takéto poznatky môžu v budúcnosti pomôcť pri vývoji účinnejších spôsobov liečby jedného z najnebezpečnejších onkologických ochorení.