Dve šálky čučoriedok denne a depresia je preč? Vedci prišli so zaujímavým zistením
Môže obyčajné ovocie ovplyvniť našu náladu? Vedci z amerického výskumného pracoviska spolupracujúceho s Harvard Medical School skúmali, čo sa stane, keď starší ľudia s miernymi depresívnymi príznakmi začnú každý deň konzumovať čučoriedky. Po troch mesiacoch zaznamenali zaujímavé zmeny v črevnom mikrobióme aj náznaky zlepšenia psychického stavu. Výsledky však priniesli jedno dôležité prekvapenie.
Čučoriedky sa už dlho skúmajú pre svoje možné účinky na zdravie mozgu a organizmu. Najnovšie sa výskumníci zamerali na ich súvislosť s psychickou pohodou. V štúdii publikovanej v odbornom časopise The Journal of Nutrition, Health and Aging skúmali, či pravidelná konzumácia čučoriedok dokáže ovplyvniť depresívne príznaky a zloženie črevného mikrobiómu u seniorov.
Tri mesiace jedli čučoriedky. Vedci sledovali ich náladu
Do experimentu sa zapojilo 18 ľudí vo veku najmenej 65 rokov, ktorí viedli prevažne sedavý spôsob života a vykazovali mierne depresívne príznaky.
Výskumníci ich náhodne rozdelili do dvoch skupín. Jedna dostávala každý deň 48 gramov prášku vyrobeného z lyofilizovaných čučoriedok, teda plodov sušených mrazom.
Táto dávka zodpovedala približne dvom šálkam čerstvých čučoriedok.
Druhá skupina dostávala rovnaké množstvo kontrolného prípravku bez čučoriedok, ktorý slúžil ako placebo.
Experiment trval 12 týždňov. Vedci počas neho sledovali zmeny depresívnych príznakov, črevných baktérií a látok, ktoré tieto mikroorganizmy produkujú.
Cieľom bolo zistiť, či môže existovať biologické prepojenie medzi konzumáciou čučoriedok, črevným prostredím a psychickým stavom.
Depresívne príznaky sa zmiernili. Bol to účinok čučoriedok?
Po troch mesiacoch výskumníci porovnali výsledky oboch skupín.
Ukázalo sa, že depresívne príznaky sa zmiernili u účastníkov konzumujúcich čučoriedky aj u tých, ktorí dostávali placebo.
V čučoriedkovej skupine bolo zlepšenie výraznejšie, čo na prvý pohľad vyzeralo povzbudivo.
Pri podrobnejšom štatistickom vyhodnotení sa však ukázalo, že rozdiel medzi skupinami nebol dostatočne presvedčivý.
Vedci preto nemohli potvrdiť, že za lepšiu náladu účastníkov skutočne zodpovedali čučoriedky.
Pri malom počte dobrovoľníkov môžu výsledky výraznejšie ovplyvňovať individuálne rozdiely, prirodzené kolísanie psychického stavu aj ďalšie okolnosti.
Zistenie teda neznamená, že čučoriedky nemajú žiadny účinok. Znamená iba to, že tento experiment nedokázal ich účinnosť na depresívne príznaky spoľahlivo preukázať.
Prekvapenie sa ukrývalo v črevách
Výskumníci sa preto bližšie pozreli na ďalšiu časť experimentu, ktorá sa týkala črevného mikrobiómu.

Ide o spoločenstvo mikroorganizmov žijúcich v našom tráviacom trakte. Črevné baktérie pomáhajú spracúvať niektoré zložky potravy a vytvárajú látky, ktoré môžu ovplyvňovať rôzne procesy v organizme.
Vedci skúmali, či čučoriedky zmenili zastúpenie jednotlivých druhov baktérií alebo množstvo vybraných metabolitov.
Významné rozdiely v početnosti konkrétnych druhov baktérií ani v sledovaných metabolitoch však nezistili.
Zaujímavý výsledok sa objavil až pri analýze génov črevných mikroorganizmov.
Výskumníci zaznamenali zmeny v zastúpení génov, ktoré kódujú niektoré bakteriálne enzýmy.
Jeden z pozorovaných rozdielov súvisel s enzýmom zapojeným do transportu polyamínov, teda látok, ktoré sa podieľajú na viacerých bunkových procesoch.
Práve tento nález otvoril ďalšiu otázku: mohli by čučoriedky ovplyvňovať biologické dráhy, ktoré nepriamo súvisia aj s fungovaním mozgu?
Čo majú črevné baktérie spoločné s našou náladou?
Vedci už dlhší čas skúmajú takzvanú os črevo – mozog.
Ide o zložitý systém komunikácie medzi tráviacim traktom, nervovým systémom, imunitou a látkami vytváranými črevnými mikroorganizmami.
Jednou zo skúmaných molekúl je kyselina gama-aminomaslová, známa pod skratkou GABA.
GABA patrí medzi dôležité neurotransmitery, ktoré pomáhajú regulovať aktivitu nervových buniek.
Niektoré bakteriálne metabolické procesy môžu s jej tvorbou nepriamo súvisieť.
V novej štúdii vedci zaznamenali zmeny génov spojených s jednou z takýchto biologických dráh.
To však neznamená, že čučoriedky zvýšili hladinu GABA v mozgu alebo že tým zmiernili depresívne príznaky.
Takýto mechanizmus sa v experimente nepodarilo potvrdiť.
Výsledky skôr naznačujú, že pravidelná konzumácia čučoriedok by mohla ovplyvňovať niektoré funkcie črevného mikrobiómu aj bez výraznej zmeny jeho druhového zloženia.
Prečo vedcov zaujímajú práve čučoriedky?
Čučoriedky obsahujú vlákninu a množstvo prirodzených rastlinných zlúčenín.
Osobitnú pozornosť priťahujú antokyány, pigmenty zodpovedné za charakteristické modré až fialové sfarbenie plodov.
Tieto látky patria medzi polyfenoly, ktorých možné účinky na zdravie sú predmetom intenzívneho výskumu.
Časť rastlinných zlúčenín sa v tráviacom trakte stretáva s črevnými mikroorganizmami, ktoré ich môžu ďalej spracúvať.
Aj vláknina predstavuje dôležitú súčasť stravy podporujúcej fungovanie črevného prostredia.
Vedci preto predpokladajú, že kombinácia týchto látok by mohla ovplyvňovať mikrobiálne procesy súvisiace so zdravím organizmu.
Zatiaľ však nevieme, ktorá konkrétna zložka čučoriedok spôsobila pozorované zmeny bakteriálnych génov.
Na potvrdenie mechanizmu budú potrebné ďalšie experimenty.
Osemnásť účastníkov nestačí na definitívny záver
Autori upozorňujú, že išlo o pilotnú štúdiu, ktorej cieľom bolo predovšetkým získať prvé údaje pre rozsiahlejší výskum.
Experiment zahŕňal iba 18 dobrovoľníkov. Väčšinu tvorili ženy a belošskí účastníci, čo obmedzuje možnosť preniesť výsledky na širšiu populáciu.
Dôležité je aj to, že výskum sledoval mierne depresívne príznaky, nie liečbu ľudí s diagnostikovanou depresívnou poruchou.
Zatiaľ preto nemožno tvrdiť, že dve šálky čučoriedok denne dokážu depresii predchádzať alebo ju liečiť.
Výskumníci potrebujú väčšie a rozmanitejšie skupiny účastníkov, aby zistili, či sa pozorované zmeny zopakujú a či skutočne súvisia so zlepšením psychického stavu.
Oplatí sa teda jesť čučoriedky každý deň?
Aj keď štúdia nepotvrdila ich účinok proti depresii, čučoriedky zostávajú hodnotnou súčasťou pestrej stravy.
Obsahujú vlákninu, vitamíny a rastlinné zlúčeniny, ktoré môžu prispievať k celkovému výživovému prínosu jedálnička.
Možno ich konzumovať čerstvé, mrazené alebo pridať do ovsených vločiek či jogurtu.
Nie je však dôvod považovať dve šálky denne za vedecky potvrdenú dávku na zlepšenie nálady.
Najzaujímavejším výsledkom experimentu nie je dôkaz, že čučoriedky odstránia depresiu, ale možnosť, že ovplyvňujú určité funkcie črevných baktérií.
Či sa tieto biologické zmeny dokážu premietnuť aj do lepšieho psychického zdravia, ukážu až ďalšie štúdie.




