Senzačný objav z Brazílie. Vedci našli stopy krvi dinosaura staré 115 miliónov rokov

Môže sa v kostiach dinosaura zachovať niečo z jeho krvi aj po 115 miliónoch rokov? Vedci skúmajúci skamenelinu z Brazílie narazili na prekvapivý nález. Vo vnútri fosílnej kosti objavili mikroskopické štruktúry pripomínajúce červené krvinky a chemické stopy látok spojených s hemoglobínom. Objav naznačuje, že niektoré pozostatky biologických molekúl môžu prežiť oveľa dlhšie, než by sme očakávali. Odborníci však upozorňujú, že interpretácia nálezu ešte nie je definitívna.

Medzinárodný tím vedcov pod vedením výskumníkov z austrálskej Curtin University analyzoval skamenené kosti dinosaura, ktorý žil pred približne 115 miliónmi rokov na území dnešnej Brazílie. Výsledky publikované v prestížnom vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences priniesli nečakané zistenie. Vo fosílii sa zachovali štruktúry podobné krvným bunkám a chemické stopy hemu, ktorý je súčasťou hemoglobínu. Vedci teraz skúmajú, ako mohli tieto pozostatky pretrvať desiatky miliónov rokov.

Dinozaura objavili už v roku 2008

Skamenelina patrí druhu Aratasaurus museunacionali, menšiemu mäsožravému dinosaurovi zo skupiny teropódov.

Tieto dvojnohé dinosaury boli evolučnými príbuznými neskorších veľkých predátorov, medzi ktorých patril aj Tyrannosaurus rex.

Aratasaurus žil počas obdobia spodnej kriedy na území dnešnej severovýchodnej Brazílie.

Jeho pozostatky objavili v roku 2008 v miestnom lome. Následne sa stali súčasťou paleontologického výskumu.

Dlhé roky však nikto netušil, aké informácie sa môžu ukrývať vo vnútri jeho kostí.

Až moderné analytické metódy umožnili vedcom preskúmať mikroskopické štruktúry, ktoré pri starších výskumoch zostali nepovšimnuté.

Práve tento prípad ukazuje, že aj dávno objavené fosílie môžu priniesť nové vedecké poznatky.

Vo vnútri kosti našli niečo nečakané

Výskumníci sa zamerali na kosti zadnej končatiny dinosaura.

Pomocou elektrónovej mikroskopie skúmali ich vnútornú štruktúru a drobné priestory, ktorými kedysi prechádzali krvné cievy.

Práve v týchto kanálikoch objavili malé zaoblené útvary pripomínajúce červené krvinky.

Takýto nález je mimoriadne zaujímavý, pretože krvné bunky patria medzi biologické štruktúry, ktoré sa po smrti organizmu spravidla rýchlo rozkladajú.

Počas miliónov rokov navyše fosílie prechádzajú chemickými a geologickými zmenami.

Samotný tvar objavených útvarov však nestačil na potvrdenie ich biologického pôvodu.

Vedci preto pristúpili k podrobnej chemickej analýze.

Chemické testy odhalili stopy hemoglobínu

Najdôležitejším výsledkom výskumu bolo zistenie prítomnosti hemu, chemickej zložky hemoglobínu.

Hemoglobín je bielkovina nachádzajúca sa v červených krvinkách, ktorá zabezpečuje prenos kyslíka v organizme.

Hem obsahuje železo a umožňuje hemoglobínu viazať kyslík.

Vedci vo fosílii identifikovali aj stopy aminokyselín spojených s kolagénom, významnou bielkovinou kostí a ďalších spojivových tkanív.

Podľa autorov ide o prvý prípad chemického potvrdenia molekulárnych pozostatkov pochádzajúcich z hemoglobínu priamo v štruktúrach pripomínajúcich krvinky vo fosílii.

To však neznamená, že sa zachovali celé funkčné krvinky alebo neporušený hemoglobín.

Ide o chemické stopy a mikroskopické štruktúry, ktorých pôvod a zachovanie si vyžadujú ďalšie skúmanie.

Ako mohli biologické stopy prežiť 115 miliónov rokov?

Jednou z najväčších záhad nálezu je jeho mimoriadny vek.

Biologické molekuly sa po smrti organizmu postupne rozkladajú. Ich zachovanie počas viac než sto miliónov rokov preto predstavuje výnimočný jav.

Vedci sa domnievajú, že rozhodujúcu úlohu mohol zohrať minerál nazývaný hausmannit.

Ide o minerál obsahujúci mangán, ktorý obklopoval a mineralizoval skúmané mikroskopické štruktúry.

Takýto proces mohol pomôcť stabilizovať ich tvar a chrániť niektoré chemické zložky pred úplným rozkladom.

Minerál mohol fungovať ako prirodzená časová kapsula, ktorá uchovala stopy dávneho života.

Význam mohli mať aj podmienky krátko po smrti dinosaura.

Ak boli jeho pozostatky rýchlo pochované v prostredí s nízkym obsahom kyslíka, mohlo to obmedziť niektoré procesy rozkladu.

Presný mechanizmus zachovania však zatiaľ nie je úplne objasnený.

Sú to skutočne červené krvinky dinosaura?

Napriek zaujímavým výsledkom nie všetci odborníci súhlasia s interpretáciou objavených štruktúr.

Výhrady vyjadrila napríklad profesorka Mary Schweitzer z North Carolina State University, ktorá sa dlhodobo venuje skúmaniu biologických pozostatkov vo fosíliách.

Upozornila, že tvar pozorovaných útvarov úplne nezodpovedá očakávanej podobe červených krviniek dinosaurov.

Dinosaury boli evolučne príbuzné vtákom a ich červené krvinky mali pravdepodobne podobne ako u dnešných vtákov bunkové jadro.

To je významný rozdiel oproti zrelým červeným krvinkám cicavcov, ktoré jadro nemajú.

Samotná podobnosť mikroskopických útvarov s krvinkami preto ešte nepredstavuje jednoznačný dôkaz ich pôvodu.

Schweitzer však považuje chemické zistenia týkajúce sa hemu a zložiek kolagénu za mimoriadne zaujímavé.

Práve ďalšie analýzy môžu pomôcť objasniť, čo sa v skameneline skutočne zachovalo.

Mohol by objav zmeniť skúmanie dinosaurov?

Ak sa podobné chemické pozostatky podarí potvrdiť aj v ďalších fosíliách, paleontológia by mohla získať nové možnosti výskumu.

Vedci dnes skúmajú dinosaury predovšetkým prostredníctvom kostí, zubov, odtlačkov kože či zachovaných stôp.

Molekulárne pozostatky by mohli priniesť ďalšie informácie o biologických procesoch dávnych organizmov.

V budúcnosti by mohli pomôcť lepšie pochopiť vývoj krvi, metabolizmus alebo fyziológiu vyhynutých živočíchov.

Takéto možnosti sú však zatiaľ predovšetkým predmetom ďalšieho výskumu.

Vedci musia najskôr potvrdiť pôvod zachovaných látok a zistiť, aké informácie možno z ich chemického zloženia spoľahlivo získať.

Znamená to, že raz oživíme dinosaury?

Objav môže pripomenúť populárne filmy, v ktorých vedci získajú genetický materiál dinosaurov a následne ich privedú späť k životu.

Skutočný vedecký nález je však od takéhoto scenára veľmi vzdialený.

Výskumníci neobjavili DNA dinosaura ani neporušené živé bunky.

Zachované chemické stopy hemoglobínu nemožno použiť na rekonštrukciu kompletného genetického kódu zvieraťa.

DNA sa počas miliónov rokov rozkladá a pri takomto veku fosílie sa jej zachovanie v použiteľnej podobe neočakáva.

Nález preto neotvára cestu ku klonovaniu dinosaurov.

Jeho význam spočíva predovšetkým v lepšom pochopení toho, aké molekulárne informácie môžu fosílie uchovávať.

Staré fosílie môžu ukrývať nové tajomstvá

Brazílsky objav ukazuje, že paleontologické zbierky môžu obsahovať oveľa viac informácií, než vedci dokázali v minulosti odhaliť.

Skamenelina objavená v roku 2008 priniesla nové poznatky až po použití moderných mikroskopických a chemických metód.

Podobné analýzy by v budúcnosti mohli odhaliť ďalšie molekulárne stopy v kostiach dávno vyhynutých živočíchov.

Výskum dinosaura Aratasaurus museunacionali tak predstavuje dôležitý krok pri skúmaní hraníc zachovania biologického materiálu.

Hoci zostáva otvorená otázka, či objavené útvary skutočne predstavujú pozostatky červených krviniek, chemické výsledky naznačujú, že skameneliny môžu ukrývať prekvapivé stopy dávneho života.

A práve tie môžu vedcom pomôcť lepšie pochopiť svet, ktorý zmizol pred viac než sto miliónmi rokov.