Vedci vypočítali, koľko CO₂ produkuje ľudstvo. Výsledok je ohromujúci
Každý náš nádych a výdych je súčasťou prirodzeného procesu, nad ktorým sa väčšina ľudí vôbec nezamýšľa. Keď však vedci spočítali množstvo oxidu uhličitého, ktoré ľudstvo vyprodukuje vlastným metabolizmom, dostali prekvapivé číslo. Za jediný rok ide o viac než dve miliardy ton CO₂. Ešte zaujímavejšie je, že toto množstvo za tri desaťročia výrazne vzrástlo. Znamená to, že samotným dýchaním prispievame ku globálnemu otepľovaniu? Odpoveď vedcov je jednoznačná.
Ľudské telo neustále spotrebúva energiu a pri spracovaní živín produkuje oxid uhličitý. Vedci z britskej University of Bath sa rozhodli vypočítať, aké množstvo tohto plynu vzniká v organizmoch všetkých ľudí na Zemi. Výsledky zverejnili v odbornom časopise The Lancet Planetary Health. Zistili, že v roku 2015 ľudský metabolizmus celosvetovo vyprodukoval približne 2,05 miliardy ton CO₂. Ide o množstvo, ktoré ukazuje, aký obrovský biologický proces predstavuje život miliárd ľudí.
Koľko oxidu uhličitého vyprodukujú ľudia za rok?
Oxid uhličitý vzniká v našom tele nepretržite. Bunky získavajú energiu z prijatej potravy a pri metabolických procesoch vzniká CO₂, ktorý krv prenáša do pľúc.
Odtiaľ ho následne vydychujeme do okolitého prostredia.
U jedného človeka ide o relatívne malé množstvo. Keď sa však spočítajú miliardy ľudí, výsledok dosahuje ohromujúce rozmery.
Vedci odhadli, že v roku 1985 ľudstvo metabolicky vyprodukovalo približne 1,18 miliardy ton CO₂.
O tridsať rokov neskôr, v roku 2015, už toto množstvo dosahovalo 2,05 miliardy ton.
To predstavuje nárast približne o 74 percent.
Na prvý pohľad môže takýto výsledok pôsobiť znepokojivo, najmä v období, keď sa intenzívne diskutuje o klimatických zmenách.
Vedci však upozorňujú, že čísla treba správne interpretovať.
Prečo množstvo CO₂ tak výrazne vzrástlo?
Hlavným dôvodom nie je to, že by ľudia začali dýchať podstatne intenzívnejšie.
Rozhodujúcu úlohu zohral rast svetovej populácie.
V roku 1985 žilo na Zemi približne 4,9 miliardy ľudí. Do roku 2015 sa počet obyvateľov zvýšil na viac než 7,3 miliardy.
Podľa výskumníkov samotný populačný rast vysvetľuje viac než 60 percent zaznamenaného zvýšenia metabolickej produkcie CO₂.
Význam však majú aj ďalšie faktory.
Množstvo oxidu uhličitého vytváraného organizmom súvisí s energetickým výdajom, telesnou hmotnosťou, vekom a ďalšími biologickými charakteristikami.
Iné množstvo CO₂ produkuje malé dieťa, iné dospelý človek a iné senior.
Výskumníci preto pri svojich výpočtoch zohľadnili nielen počet obyvateľov, ale aj rozdiely medzi jednotlivými skupinami populácie.
Vedci využili tisíce skutočných meraní
Výsledné čísla nevznikli jednoduchým vynásobením priemerného množstva vydychovaného CO₂ počtom obyvateľov planéty.
Vedci vychádzali z rozsiahleho súboru meraní ľudského energetického metabolizmu.
Údaje zahŕňali ľudí rôzneho veku, od dojčiat až po starších dospelých.
Výskumníci sledovali, koľko energie organizmus spotrebúva a aké množstvo oxidu uhličitého pritom vzniká.
Tieto poznatky následne prepojili s demografickými údajmi a informáciami o telesnej hmotnosti populácie.
Vytvorili tak model umožňujúci odhadnúť globálnu produkciu CO₂ z ľudského metabolizmu v rokoch 1985 až 2015.
Dôležité je, že nejde o priame meranie každého človeka na planéte, ale o vedecký odhad založený na dostupných biologických a populačných údajoch.
Znamená to, že dýchaním otepľujeme planétu?
Práve tu sa nachádza najdôležitejšie vysvetlenie celej štúdie.
Hoci ľudia vydychujú obrovské množstvo oxidu uhličitého, tento proces nemožno porovnávať s emisiami vznikajúcimi spaľovaním uhlia, ropy alebo zemného plynu.
Rozdiel spočíva v pôvode uhlíka.
Uhlík, ktorý sa z nášho tela uvoľňuje pri dýchaní, pochádza z potravy.
Rastliny počas fotosyntézy prijímajú oxid uhličitý z atmosféry a využívajú uhlík na tvorbu organických látok.
Keď tieto rastliny zjeme, prípadne konzumujeme živočíšne produkty pochádzajúce z potravinového reťazca, uhlík sa dostáva do nášho organizmu.
Pri metabolizme sa jeho časť opäť uvoľňuje vo forme CO₂.
Ide teda o súčasť relatívne krátkeho biologického kolobehu uhlíka.
Samotné dýchanie nepridáva do atmosféry nový uhlík z geologických zásob, ako sa to deje pri spaľovaní fosílnych palív.
Prečo sú fosílne palivá úplne iný prípad?
Uhlie, ropa a zemný plyn obsahujú uhlík, ktorý zostával pod zemským povrchom uložený milióny rokov.
Pri ich spaľovaní sa tento uhlík uvoľňuje do atmosféry vo forme oxidu uhličitého.
Tým sa zvyšuje množstvo uhlíka v aktívnom kolobehu medzi atmosférou, oceánmi a pevninou.
Práve tento dodatočný prísun významne prispieva k rastu koncentrácie skleníkových plynov a globálnemu otepľovaniu.
Vedci preto netvrdia, že ľudia spôsobujú klimatické zmeny tým, že dýchajú.
Rovnako z výsledkov nevyplýva, že by sme mali obmedzovať fyzickú aktivitu, pretože pri cvičení vydychujeme viac CO₂.
Treba však rozlišovať medzi samotným metabolizmom a širšími emisiami spojenými s výrobou potravín, poľnohospodárstvom či dopravou.
Tieto činnosti môžu mať významnú klimatickú stopu, no predstavujú odlišnú otázku než množstvo CO₂ vznikajúce priamo v ľudskom tele.
Prečo vedci vôbec počítali ľudské výdychy?
Výskum nebol zameraný na obviňovanie ľudí z produkcie oxidu uhličitého.
Jeho cieľom bolo presnejšie opísať globálny kolobeh uhlíka.
Profesor Javier Gonzalez z University of Bath vysvetľuje, že doteraz chýbal dostatočne podrobný odhad množstva CO₂ vznikajúceho pri premene potravy na energiu v ľudských organizmoch.
Takéto údaje môžu pomôcť vedcom lepšie pochopiť pohyb uhlíka medzi jednotlivými súčasťami životného prostredia.
Presnejšie poznanie uhlíkových tokov je dôležité aj pri tvorbe modelov, ktoré hodnotia klimatické procesy a účinnosť opatrení na znižovanie emisií.
Ľudský metabolizmus predstavuje jeden z mnohých biologických procesov, ktoré sa na tomto kolobehu podieľajú.
Dve miliardy ton, ktoré treba správne pochopiť
Výsledky štúdie ukazujú, že aj každodenné biologické procesy môžu v celosvetovom meradle dosahovať mimoriadne rozmery.
Za tridsať rokov sa odhadovaná produkcia CO₂ z ľudského metabolizmu zvýšila o 74 percent, predovšetkým v dôsledku rastu populácie.
Najdôležitejším posolstvom však nie je samotné obrovské číslo, ale jeho správny význam.
Oxid uhličitý vydychovaný ľuďmi je prirodzenou súčasťou kolobehu uhlíka a nemožno ho jednoducho pripočítať k emisiám z fosílnych palív ako ďalší zdroj globálneho otepľovania.
Výskum tak prináša presnejší pohľad na fungovanie planéty a pripomína, že pri hodnotení klimatických zmien záleží nielen na množstve CO₂, ale aj na tom, odkiaľ pochádza.
